Pacienti s obezitou a ďalšími ochoreniami sa v rámci pandémie stali najohrozenejšou skupinou obyvateľstva

Existujú zároveň údaje, ktoré hovoria o tom, že s týmito diagnózami súvisí až 236 chronických ochorení.

Pacienti s obezitou a ďalšími pridruženými ochoreniami sa v čase pandémie COVID-19 stali najohrozenejšou skupinou obyvateľstva. Upozornili na to odborníci zo Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA) a Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED.

Nadhmotnosťou pritom trpia až približne dve tretiny dospelej slovenskej populácie. Existujú zároveň údaje, ktoré hovoria o tom, že s týmito diagnózami súvisí až 236 chronických ochorení.

Ďalšie riziká

„Ide nielen o ochorenia ako cukrovka druhého typu, vysoký krvný tlak, infarkty a cievne mozgové príhody, ale aj nádorové ochorenia, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu a v súčasnosti aj infekciu COVID-19,” upozornila prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie a špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Ľubomíra Fábryová.

Populácia obéznych pacientov s prirodzeným sklonom k zníženej fyzickej aktivite je v čase pandémie navyše vystavená ďalšiemu riziku naberania hmotnosti.

Riziko hospitalizácie

Podľa odborníkov je obezita významným problémov aj z hľadiska závažného priebehu až smrti pri ochorení COVID-19.

„Od marca 2020 pribúdajú údaje z rôznych metaanalýz o tom, že u dospelých obéznych osôb do 60 rokov je o 46 % vyššie riziko pozitivity na COVID-19, o 113 % vyššie riziko hospitalizácie, o 74 % vyššie riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti intubácie a o 48 % vyššie riziko úmrtnosti,” doplnila Fábryová.

Medzi rizikové faktory COVID-19 sa tak radí aj samotné neplnohodnotné a nevyvážené stravovanie a s nimi spojená nekvalitná výživa bohatá na nasýtené mastné kyseliny, rafinované sacharidy a cukry, zároveň chudobná na vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny a antioxidanty.

K téme