Situácia s nedostatkom personálu je naozaj kritická, upozorňujú zástupcovia lekárov a sestier

V najbližšom období je podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory nevyhnutné predstaviť reálny plán doplnenia slovenského zdravotníctva ľudskými zdrojmi.

Situácia s nedostatkom personálu v slovenskom zdravotníctve je naozaj kritická. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to upozornili zástupcovia lekárov a zdravotných sestier.

Ministerstvo zdravotníctva si podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského túto vážnu krízu neuvedomuje a nechystá ani jej riešenia, pretože nemá žiadny jasný plán na zabezpečenie personálu. Zároveň konštatoval, že rezort so zástupcami lekárov a sestier takmer vôbec nekomunikuje.

Zdravotníci žiadajú o jasné riešenie, ako bez núdzového stavu zastabilizovať slovenské nemocnice tak, aby fungovali naďalej. Podľa predsedu LOZ nestačí len jasný plán obnovy nemocníc, potrebný je aj plán obnovy personálneho zabezpečenia.

Záujem kompetentných

„Zaujíma vôbec niekoho kompetentného, či bude mať niekto o rok alebo o päť rokov liečiť a starať sa o našich pacientov? Nevidia kompetentní, čo sa vlastne v našom zdravotníctve deje?“ pýta sa prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár.

Je podľa neho nevyhnutné začať so zdravotníkmi diskusiu o ich odmeňovaní, postavení aj budúcnosti na Slovensku.

„Požadujeme okrem investícií do plánu obnovy investovať dostatočné finančné prostriedky do personálnej konkurencieschopnosti nášho zdravotníctva, riešiť akútnu finančnú stabilizáciu lekárov, sestier a ďalšieho zdravotníckeho personálu,“ uviedol.

V najbližšom období je podľa neho nevyhnutné predstaviť reálny plán doplnenia slovenského zdravotníctva ľudskými zdrojmi. Súčasná situácia je totiž podľa Kollára kritická a neznesie ďalší odklad.

Pacienti v nevýhode

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Iveta Lazorová poukázala na to, že kým v iných krajinách Európskej únie sa o tisíc obyvateľov stará priemerne 8,4 sestry, na Slovensku je to 5,7 sestry.

Upozornila, že na to najviac doplácajú práve pacienti, ktorí tento nedostatok pociťujú na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

„Na Slovensku máme 31 309 sestier, ak by sme chceli dosiahnuť priemer Európskej únie, teda 8,4 sestry, potrebovali by sme o vyše 14-tisíc sestier viac,“ konštatovala. Ako doplnila, že ešte pred pár rokmi chýbalo slovenskému zdravotníctvu 12-tisíc sestier.

Primeraná kompenzácia

Prezident SLK dodal, že zdravotníci sú zásadne proti tomu, aby sa akýkoľvek núdzový stav vymenil za nejasnú hospodársku mobilizáciu. Tá bude podľa neho totiž naďalej postihovať zdravotníckych pracovníkov bez akejkoľvek primeranej kompenzácie.

Zákon o hospodárskej mobilizácii podľa prezidentky sesterskej komory poburuje zdravotníkov.

„Vnímame ho ako ďalší donucovaní prostriedkov pre zdravotníkov, aby boli nútení zostať v nemocniciach a zariadeniach, kde určite nie sú spokojní ani s pracovnými podmienkami, ani so mzdami,“ uzavrela.

Ochrana zdravia a životov

Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová v reakcii uviedla, že pre rezort je ochrana zdravia a životov na prvom mieste. „Preto sú pre nás pacienti spolu s lekármi, sestrami a ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi prioritou,“ konštatovala.

Podotkla, že ministerstvo pracuje na reformách ambulantnej siete aj nemocníc. Plánuje sa zamerať aj na adekvátne ohodnotenie ľudí v systéme, chce preto zaviesť motivačný zásluhový systém príplatkov na základe jasne merateľných kvalitatívnych ukazovateľov, spokojnosti pacientov, dosiahnutého vzdelania a odpracovaných rokov.

Prepracovať bude tiež treba program rezidentského štúdia, aby lekári boli motivovaní ísť do regiónov a zriadiť si tam ambulanciu.

Obrovská možnosť

„Plán obnovy je historickou obrovskou možnosťou investovať do nášho zdravotníctva, investícia je však podmienená reformami, na ktorých už pracujeme. Na základe podmienok, ktoré stanovila Európska komisia, môžeme financovať iba tzv. kapitálové výdavky, preto sú investície zamerané primárne do nemocníc,“ uviedla hovorkyňa rezortu.

Aj z toho dôvodu podľa nej plánuje ministerstvo nástroje ako Rezidentský program, štipendiá či vzdelávania zahrnúť do nového eurofondového obdobia.

„Faktom zároveň je, že investície do univerzitných a fakultných nemocníc významne zlepšia pracovné prostredie a kvalitu vzdelávania zdravotníkov,“ uzavrela Eliášová.

K téme